janbabik

(k Svetovému dňu knihy a autorských práv)

Ján Bábik

Asi je titulok môjho článku pre mnohých čitateľov nepochopiteľný. Čo majú spoločné dve veľké osobnosti svetovej literatúry s VOSR? Cervantesa a Shakespeara spája – aspoň podľa legendy — rovnaký dátum úmrtia, ale čo tam robí Veľká októbrová socialistická revolúcia?

Keď na počiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia naša generácia začala vnímať svet, tak sa jej vtĺkal do hlavy názor, že najväčšou udalosťou v dejinách ľudstva bola Veľká októbrová socialistická revolúcia, ktorá sa odohrala 7. novembra 1917. Iste, v našich detských mozočkoch to spôsobovalo veľký chaos. Prečo je to októbrová revolúcia, keď sa udiala v novembri? A súdružka učiteľka nám pohotovo vysvetlila, že súdruh Lenin, ktorý sa vlastne volal Uľjanov, zvrhol vládu vykorisťovateľov podľa starého ruského kalendára 25. októbra, hoci v Európe bolo už 7. novembra, a až v roku 1918 vtedy už Sovietske Rusko prijalo kalendár, ktorý už platil v celej Európe, ba dokonca vo väčšine krajín sveta. A tak sme sa nechtiac dozvedeli o reforme pápeža Gregora XIII., ktorý kedysi dávno nahradil dovtedy platný juliánsky kalendár za kalendár nazvaný jeho menom – gregoriánsky.

Od roku 1995 sa na podnet UNESCO slávi 23. apríl ako Svetový deň knihy a autorských práv na pamiatku, že v tento dátum umreli dvaja vynikajúci spisovatelia Cervantes a Shakespeare. Spojenie „v tento dátum umreli“ je trochu krkolomné, lepšie by asi znelo „v tento deň“, ale to by nebolo pravdivé, pretože Shakespeare a Cervantes síce zomreli v rovnaký dátum, ale nie v jeden deň. Prečo? Nuž má to na svedomí reforma pápeža Gregora XIII., rovnako ako zmätok v hlavách malých dietok počas socializmu, že Veľká októbrová socialistická revolúcia bola vlastne 7. novembra. Reformu gregoriánskeho kalendára totiž prijali roku 1582 výlučne katolícke krajiny – vo väčšine mestských štátov na území Talianska, vo Francúzsku, v Portugalsku, Poľsku a, samozrejme, aj v Španielsku po 4. októbri nasledoval 15. október. Desať dní sa vtedy jednoducho vymazalo zo života obyvateľov týchto krajín. V Uhorsku gregoriánsky kalendár zaviedol uhorský snem v roku 1587, ktorý nariadil, aby po 21. októbri nasledoval 1. november. Anglicko oficiálne prijalo nový kalendár až v roku 1752. Takže William Shakespeare zomrel podľa juliánskeho kalendára, ktorý vtedy platil v Anglicku, 23. apríla 1616. Podľa gregoriánskeho kalendára, ktorým sa vtedy už riadili v Španielsku, zomrel až 3. mája 1616.

Taká je síce pravda, ktorá nie je dôvodom na zrušenie Svetového dňa knihy a autorských práv, hoci Cervantes a Shakespeare zomreli v rovnaký dátum, ale veľký anglický dramatik o desať dní neskôr. A napokon 23. apríl je zviazaný aj s menami ďalších spisovateľov – roku 1902 sa narodil islandský spisovateľ Halldór Laxness, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, v roku 1918 francúzsky románopisec Maurice Druon a zo slovenskej literatúry sa v tento deň roku 1939 narodila v Báčskom Petrovci Viera Benková.

A ešte poznámka na záver. Keď v roku 1995 sa vybral 23. apríl za Svetový deň knihy a autorských práv oficiálny dátum úmrtia Cervantesa bol v tento deň. Ale teraz, aby sa to ešte viac skomplikovalo, za posledný deň života veľkého španielskeho spisovateľa sa udáva 22. apríl. Tak to má na svojej internetovaj stránke aj Encyclopaedia Britannica.

https://www.britannica.com/biography/Miguel-de-Cervantes

Ale zostaňme pri legende, že 23. apríla v jeden dátum, aj keď nie v jeden deň zomreli aj Shakespeare, aj Cervantes, to znamená, že práve dnes si pripomíname 410. výročie ich úmrtia. Svetový deň knihy treba osláviť a za autorské práva treba bojovať, aj keď sa najmä v oblasti písaného slova hrubo porušuje, a nielen na Slovensku.