Založ si blog

Dala meno súboru Lúčnica

(K 100. výročiu narodenia Ľuby Pavlovičovej-Bakovej)

Ján Bábik

Život Ľuby Pavlovičovej-Bakovej sa niesol v znamení folklóru. Už od detstva milovala ľudové tance, rada spievala ľudové piesne, tak nečudo, že celú profesionálnu dráhu zasvätila propagácii tohto nášho významného kultúrneho dedičstva vo folklórnych súboroch, v rozhlase a neskôr aj v televízii.

Lásku k folklóru predurčilo jej rodinné prostredie — narodila sa 18. marca 1924 v Turčianskej Štiavničke, detstvo prežila v Gbelciach pri Nových Zámkoch, kde jej otec, bývalý legionár v Rusku, pôsobil ako notár, neskôr sa rodina presťahovala do Banskej Bystrice a do Poník. Už ako študentka na banskobystrickom gymnáziu bola členkou folklórneho súboru.

Snom jej otca bolo, aby sa jeho dcéra stala lekárkou, a tak v roku 1943 začala študovať v Bratislave medicínu, ale už po semestri prestúpila tam, kde ju ťahalo srdce, na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity – odbor hudobná veda — francúzština.

Ešte počas štúdia spolupracovala so spolkom slovenských žien Živena a na jej plese v roku 1947 vystúpila so skupinou vysokoškolákov z Brezna. Súbor mal vtedy 25 členov – 12 tanečných párov a harmonikára Arnolda Nemčoka. Veľký úspech ich povzbudil a začali vystupovať pod názvom Živeniari. Súbor viedla Oľga Chodáková, Ľuba Baková mala na starosti spev. Svojím nadšením, talentom a vysokou kvalitou zaujali aj profesora Karola Plicku, ktorý im dal možnosť vystúpiť na Slovanskej zemědělskej výstave. Súbor pokračoval v činnosti a o dva roky neskôr dostal meno Lúčnica a práve Ľuba Baková sa stala akousi krstnou mamou. Bola to ona, kto vymyslel toto meno. Po rokoch na to spomínala:

„Vtedy sa totiž povedalo, že sme natoľko známi, aby sme mali stále meno. Tak sme podávali anonymné návrhy. Pri tom mojom som vyšla z predstavy farebnosti slovenských krojov, ktoré mi pripomenuli lúku plnú pestrých kvetov, zaliatu lúčmi slnca. No a mala som to šťastie, že práve Lúčnica, ktorá mi z toho vzišla, napokon zvíťazila.“

Veľký úspech zožala aj vo folklórnom pásme Rok na dedine scenáristu Ivana Terena a režiséra Karola L. Zachara, ktoré na  doskách Slovenského národného divadla priblížilo ľudové tradície na slovenskom vidieku podľa ročných období. Ľuba Baková tu spievala jánske piesne a trávnice. Predstavenie bolo osudové aj pre jej ďalší život, pretože pri ňom sa zoznámila s manželom Vladislavom Pavlovičom, ktorý tiež v pásme účinkoval. Vladislav Pavlovič sa neskôr stal režisérom, ktorý zaujal hranými filmami Dáždnik svätého Petra, Senzi mama, Ring voľný a Trofej neznámeho strelca. Vo filme Senzi mama debutovala na filmovom plátne herečka Magda Vášáryová a v televíznom filme Ring voľný prvýkrát v hlavnej úlohe účinkoval Milan Kňažko.

Rozhlasová redaktorka 

Ľuba Pavlovičová-Baková začala pracovať od roku 1952 v Československom rozhlase v Bratislave v Redakcii ľudovej hudby. Neprišla do neznámeho prostredia, pretože ešte pred nástupom do rozhlasu naspievala pre vysielanie niekoľko ľudových piesní. Jej prácu v rozhlase charakterizovalo vysoké nasadenie a láska k ľudovej tvorbe. Venovala sa zberateľskej, výskumnej a programovo-tvorivej rozhlasovej práci. Precestovala s nahrávacími štábmi tisícky kilometrov, aby zachytila folklór v najčistejšej podobe. Aj v neskoršom období uprednostňovala pôvodný originálny folklór bez modernizačných úprav. Objavovala v malých dedinkách ľudových spevákov, ich umenie zachytávala na magnetofónové pásy. Tieto nahrávky nielen rozhlas odvysielal, ale mnohé piesne sa zachovali v archíve a dodnes tvoria jeho zlatý fond. Výsledkom jej mravčej práce boli vtedy obľúbené relácie o folklóre. Podieľala sa na príprave významných cyklických relácií Obrázky z dedín i Dedina hrá i spieva, počas sviatkov a sviatočných dňoch sa vysielala relácia Spevy domova. V relácii Zem spieva prinášala profily výnimočných ľudových umelcov a spevákov, muzikantov i zberateľov. Snažila sa prostredníctvom éteru šíriť folklór v jeho najautentickejšej podobe. Veľmi populárna bola vtedy rozhlasová relácia Roľnícka beseda, ktorá sa vysielala v nedeľu poobede a do ktorej vyberala hudbu. Bola aj autorka hudobno-dramatických pásiem —  O muzikantovi Zvŕtalovi a Balada o Vojtovej Maríne a Jaškových husliachpodľa poviedok K. Przerwu-Tetmajera a i. Pripravila profily vynikajúcich spevákov ľudových piesní Janka Blaha, Lýdie Fajtovej, Anny Grelovej. Na rozhlasovú prácu neskôr spomínala:

„Keď som začala pracovať v rozhlase, tak som šla prvýkrát nahrávať. Technika bola vtedy ešte na nízkej úrovni a my sme prišli do Plachtiniec, kde ženy vedeli nádherne spievať. Verne zachytíme ich hlasy? Prišla som do kraja, ktorý má veľmi zaujímavé kroje s predĺženým driekom. Počuť ich a vidieť bol ohromujúci zážitok. Bolo to krásne a čisté. A v tom prišla náramná búrka. Hromy bili, oblohu križovali blesky. Uchýlili sme sa na drevenú verandu. A nahrali sme aj to hrmenie a mne sa zdalo, že aj šuchot dažďa. A práve to malo nebývalú odozvu medzi poslucháčmi.“

Ľuba Pavlovičová-Baková zároveň spolupracovala aj so Slovenským národným divadlom, Novou scénou, s vtedajším Dedinským divadlom pri naštudovaní hier, kde významnú zložku tvoril folklór, okrem už spomínaného folklórneho pásma Rok na dedine to boli divadelné predstavenia Surovô drevo, Statky zmätky, Holuby a Šulek, Zlatá priadka, Dva dni v Chujave.

Zanechala výraznú stopu v televíznom vysielaní

Od roku 1973 Ľuba Pavlovičová-Baková pracovala až do odchodu do dôchodku v Slovenskej televízii – spolupracovala na príprave filmov Bičianka z doliny, Krutá ľúbosť, Kresané do dreva, Roztopené srdce. Z jej iniciatívy vznikli mnohé folklórne obrázky autentických prejavov – Svadba zo Stredných Plachtiniec, Chlapci spod Kráľovej hole, F Sekulách okouo Vánoc, Vinobranie vo Vajnoroch a cyklus Spievanky. Vytvorila približne 100 televíznych hudobno-folklórnych programov, profily Samka Dudíka, Eleny Holéczyovej, Pavla Tonkoviča a p..

Ani po odchode do dôchodku neprestala byť aktívna. Výraznou mierou sa zaslúžila o obnovenie spolku Živena v roku 1990 a do roku 1995 pôsobila ako predsedníčka jej miestneho odboru v Bratislave. Často bola členkou porôt na rôznych folklórnych podujatiach a účinkujúcim odovzdávali svoje bohaté skúsenosti, radila im a usmerňovala ich, aby zanechali dedičstvo ľudovej piesne v čo najautentickejšej podobe. Spolupracovala na vydávaní spevníkov i zborníkov ľudových piesní – Spevy od Hrona, Poľovnícke piesne, Spievanky a spolu s Máriou Ďuríčkovou vydala knižku Spievaj si, vtáčatko. Pripravila aj výstavu ľudových bábik.  

Zomrela po ťažkej chorobe 27. augusta 1998.

Na pamiatku Ľuby Pavlovičovej-Bakovej, za jej zásluhy o folklór i rozvoj ženského hnutia vyhlásil spolok Živena rok 2024 za Rok Ľuby Pavlovičovej-Bakovej.

Pamäti statočného vlastenca generála Jozefa Marka

09.06.2024

Ján Bábik Smutným faktom je, že meno generála Jozefa Marka (8. 6. 1904 Zeleneč – 22. 5. 1981 Bratislava) je pre mnohých neznáme. Pri tom ide o významného hrdinu našej histórie, ktorý sa výrazne zaslúžil o Slovenské národné povstanie a ako to v našich dejinách býva smutným zvykom, bol za svoje vlastenectvo a statočnosť kruto potrestaný. Jozef Marko, [...]

Na lavici obžalovaných Encyklopédia

29.05.2024

(k 65. výročiu politickému procesu proti A. Hirnerovi a spol.) Ján Bábik Obdobie po smrti komunistických diktátorov Stalina a Gottwalda po roku 1953 sa nielen v Sovietskom zväze, ale aj v Československu obyčajne označuje ako obdobie odmäku podľa nie veľmi vydarenej novele sovietskeho spisovateľa Iľju Erenburga. Údajne sa skončilo s politickými procesmi [...]

Vnútorný nepriateľ – buržoázny nacionalizmus IV. časť

28.04.2024

K 70. výročiu procesu proti tzv. buržoáznym nacionalistom Ján Bábik Väznenie Ďalšie osudy jednotlivých odsúdených sú tiež pozoruhodné. Gustáv Husák to vo väzení, rovnako ako aj iní vysokí komunistickí funkcionári, nemal ľahké. Ostatní odsúdení, čiže tzv. triedni nepriatelia, ich celkom správne považovali za strojcov ich tragédie, tak boli nezriedkavé [...]

fico, handlová

Poslanci posunuli lex atentát do druhého čítania

20.06.2024 15:05

Doplniť by sa mohli nové dôvody na zákaz zhromaždenia.

Klaus Iohannis

Klaus Iohannis sťahuje svoju kandidatúru na post šéfa NATO

20.06.2024 13:58, aktualizované: 14:20

Novým šéfom NATO sa zrejme stane končiaci holandský premiér Mark Rutte.

NR SR: Rokovanie 12. a 13. schôdze

Amnesty: Lex atentát je pokusom obmedziť práva občanov pod rúškom ochrany verejného poriadku a bezpečnosti

20.06.2024 13:54

Riaditeľ AIS si myslí, že zákon sa netýka skutočných obáv o bezpečnosť, ale rozširuje právomoci štátnych orgánov obmedziť či dokonca zakázať zhromaždenia.

mekka

Počet obetí púte do Mekky presiahol tisíc, teploty atakovali 52 stupňov

20.06.2024 13:48, aktualizované: 13:59

Veľká väčšina obetí nemala na púť oficiálne povolenie.

janbabik

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 20
Celková čítanosť: 24525x
Priemerná čítanosť článkov: 1226x

Autor blogu

Kategórie